Napísali o nás:
OV a MO Matice slovenskej v Nových Zánikoch a Reg. kultúrne stredisko v N. Zámkoch, pri príležitosti 70. výr. prvého slovenského predstavenia v N. Zámkoch, uviedli dňa 25. 4. 1992 v DK-odborov hru Ferka Urbánka: BLUDÁR, v réžii Jozefa Palacku.
Neviem, či si organizátori osláv, ale predovšetkým autori návrhu koncepcie osláv a odborní poradcovia v plnej miere uvedomili, že celú váhu ťažkého základného kameňa položili na plecia režisérovi, účinkujúcim, najmä divadelnému dorastu. Ale tiež neviem, koľko divadelníkov-praktikov by sa podujalo a našlo odvahu zvládnuť nácvik hry s úplne novozaloženým súborom, v krátkom časovom rozsahu nácvikov, striedaní nácvikov a priestorov pri nácvikoch (RKS, Zelený dom, zasadačka na Štefánikovej ul.) a trestuhodne málo skúšok na javisku, v dôsledku čoho sa herci ťažko zorientovávali v priestore javiska, nemali možnosť si overiť potrebnú hlasovú intenzitu. Časová tieseň neposkytla možnosť so začínajúcimi hercami trénovať javiskovú reč, uvoľniť ich v javiskovom pohybe, dostatočne ich oboznámiť (dramaturgickým rozborom, literatúrou) s kritickým pohľadom autora na vtedajší život dediny, zvyky, sociálne podmienky, psychologické pochody jednotlivých postáv, vyplývajúcich z hierarchie postavenia a funkcií v obci (bohatý, sedliak, richtár, nalezenec či sirota) ako i etická apelatívnosť interpretovaného problému divadelnej hry. Tieto fakty uvádzam preto, že účinkujúcim za ich výkony patrí naša vďaka a za prácu v tých podmienkach naša hlboká úcta a vysoké uznanie. Uplatnenie atmosféry, dynamiky, tempa a rytmu inscenácie je záležitosť ďalších repríz a je to v ich silách, možnostiach, schopnostiach, ale predovšetkým v ich talentovanosti.
Nejednotnosť hereckých kreácií, na jednej strane realistický prejav skúsených hercov, a na druhej strane poznačený prejav hereckou neskúsenosťou, je možné riešiťposunmi inscenácie do poetiky insitnosti či naivity (naivný-prirodzený, detsky jednoduchý), čiže úprimný, prostý, nenútený, srdečný, bezprostredný prejav.
Námietky voči pripomienkam, že sú to len ochotníci, nemožno akceptovať. Je to v záujme skvalitnenia ich umeleckej práce (a nielen ich) a každý, kto pôsobí z javiska na vedomie a emocionálny svet diváka, musí sa usilovať o pretlmočenie kvalitnou a umeleckou interpretáciou. V tomto niet rozdielu medzi umelcom profesionálnym a ochotníckym. Rozdiel je len v podmienkach práce, vo väčšom zaťažení a vyvinutí úsilia ochotníka. Preto by mali zodpovední za kultúru a organizátori, či predstavitelia obcí a miest snažiť sa vytvárať každému súboru podmienky. Najmä podmienky pre deti a mládež.
Okrem poďakovania členom súboru, želám im zo srdca dobré podmienky pre činnosť a nám všetkým opätovné divadelné stretnutie pri ďalšej inscenácii.
VIERA PELIKÁNOVÁ
Pôvodná zostava Divadla mladých: HRzL: Jozef Palacka, Ferko Bednárik, Henrieta Kropáčeková, Imro Jurík, Lívia Kuzmická, Eva Ábrahámová, Oľga Otrubová, Peter Ranto; SRzL Juraj Otruba, Mária Kuzmická, Katarína Szabová, Adrea Molnárová, Beáta Bakošová, Marek Palacka, Oľga Otrubová ml.; Ležiaci: Róbert Meszároš, Aďo Ohrádka.