Slovo režiséra
Obdobie brigád, smerujúcich zo škôl do poľnohospodárskych družstiev ako pomoc pri niektorých zberových prácach zanechalo i v nás starších rôzne pocity. Niektorí sme odsudzovali tento „výpadok" z výchovno-vyučovacieho procesu, iní podporovali tento „socialistický" výmysel, ale všetci sme sa v mladosti tohto procesu zúčastňovali. No brigáda bola vždy plná zážitkov, školských lások, zábav a problémov. Muzikál GAUDEAMUS IGITUR nás zavedie na jednu z týchto brigád, ktorej sa zúčastnia maturanti strednej školy kdesi na vidieku i so svojim triednym profesorom. Prišli na pomoc poľnohospodárskemu družstvu pri zbere zemiakov, avšak dej sa odohráva v súčasnosti, teda po nežnej revolúcii, po podnikateľských úspechoch i sklamaniach, po privatizácii i obyčajnom zlodejstve, drancovaní národného majetku i ľahkého zbohatnutia, bezpracného zisku i špekulatívneho obchodu. Toto však ovplyvňuje život mladých ľudí, ktorí sa začínajú prispôsobovať podnikateľským aktivitám v malom (postava Mareka), hľadajú ľahšiu cestu odporu, revoltu, surovosť a nekritickosť (postava Doda), či danosti prírody, krásu a domýšľavosť (postava Silvie).
Prichádza ku kritickým postojom mladých ľudí, k procesu uvedomovania si kde je a čo je pravda, čo je správne a čo je nesprávne, kto je čestný a kto sa tak iba tvári a že pre budúcnosť nás všetkých je potrebné niečo urobiť. Možno iba poctivo pracovať na brigáde a biť sa za svoju pravdu, mať ľudí rád a dokázať ich pochopiť aj s ich chybami, omylmi i pokutami, pretože za chyby sa platí. A nie iba peniazmi. Nechceme moralizovať, chceme Vás pobaviť a preto uvidíte mladých ľudí takých, akými sú v živote: drsní, nič si nevážiaci, protirečiaci, s nesprávnym slovníkom vyjadrovania sa, no napriek tomu krásni, čistí, čestní, ochotní sa za pravdu i pobiť. A to je prísľub budúcnosti, krajšieho zajtrajška nás všetkých, lebo sú to naše deti a v nich je záruka napredovania ľudstva. Veď ani my sme neboli inakší, len sa to bojíme priznať ! (vraví Ing. Cagáň, postava z hry).
Š. Kollárik
