Tak, máme po kabarete, čo ďalej ? No problem. Text aj režisér je, môžeme pokračovať. Začína sa jedno z najstresovejších skúšobných období v súbore. Reálny čas na skúšky sa neúmerne skracoval. Hra, v skutočnosti, vznikala na skúškach. Keďže, Tlmače presunuli o mesiac skôr, museli sme tomu prispôsobiť aj premiéru. O nervoch svedčí aj to, že Peťo schudol za jeden mesiac 14 kíl. Napokon, po niekoľkých psychických kolapsoch sa premiéra, predsa len, odohrala. A dá sa povedať, že úžasne. Nebyť toho, že Ľuboš s Gabikou vypiekli s Jožom ( nepýtajte sa ako, pod 18 rokov neprístupné ), možno by bola aj dokonalá.
V uplynulých dňoch divadelný súbor Paradox, pôsobiaci pri MsKS v N. Zámkoch, uviedol premiéru hry Ľ. Feldeka „Jánošík podľa ... ( Vivaldiho?)“. Mladý režisér, Peter Červený, si vybral prvú verziu tejto hry i napriek tomu, že autor už vydal novšie spracovanie hry, oslobodené od naturalizmu, poplatnosti doby, s modernejším nazeraním na históriu smrti národného hrdinu Jura Jánošíka. Autor v hre túto postavu neidealizuje, ale snaží sa vystihnúť dobu v hyperbolickom nadhľade, bez glorifikácie a nebojí sa pridať iróniu, úsmev i aktualizáciu.
Na scéne, kde prevládala úspornosť, účelnosť a jednoduchosť, mali herci dostatok pohybu pre vyjadrenie myšlienok autora, až po drobnokresbu, jemnú nuansu a údernosť. Kostýmovanie jednotlivých postáv, ktoré vznikalo priamo pred zrakom publika, predstavenie zrýchlili a zvýšili jeho dosah na publikum, ktoré sa grupovalo z ich rovesníkov a malo náležitú odozvu.
I napriek tomu, že režisér nedodržal takmer žiadne divadelné zákonitosti ( reč-gesto-maska-kostým-scéna), ba práve preto, že volil formu alternatívneho divadla, dosiahol úspech u prítomného publika, ktoré jeho snaženie pochopilo a často prerušovalo potleskom. Množstvo veľmi dobrých nápadov, gagov, potmehúdskeho výsmechu z osôb i doby a vynikajúce výkony niektorých predstaviteľov ( M. Horváth, Z. Melicháreková, T. Harna, G. Fuseková, Ľ. Lačný, J. Stanko a i. ) dali predstaveniu tempo a asistencia ostatných preto bola samozrejmosťou. Nikomu nevadilo, že Juro Jánošík sa objavil v kostýme „kráľa rock and rollu“ a staručký cisár pripomínal skôr dôchodcu ako mocipána a „zradca“ Uhorčík opelichaného veterána, či T. Harna v dvojúlohe tajomníka cisára a dievky z ulice, všetci dosiahli to, že publikum pochopilo a uverilo ich postavám. Zvláštnu pochvalu za stvárnenie milej Jánošíka, Uhorčíka i Okoličányiho si zasluhuje mladučká Zuzka Melicháreková, ktorá si dokázala poradiť i s textami náročnými, vyžadujúcimi rýchle prerody postavy, jej prevteľovanie a nevinný úsmev. Prínosom bola i Gabika Fuseková s Ľubošom Lačným ( vystupovali tiež vo viacerých postavách ) v úlohe rodičov Jura Jánošíka. Napriek týmto kladom treba pripomenúť režisérovi dôslednejšiu prácu so svetlom ( scéna v posteli ), textami a disciplínu na javisku, aby do hry nezasahovali cudzie prvky ( smiech cisára ) a pod.
Napriek týmto pripomienkam uvedenie hry bolo kultúrnym prínosom pre mesto Nové Zámky. Mladý režisér dokazuje svoje miesto na slnku alternatívami, pri ktorých by mal i v budúcnosti zostať. Hru by mali vidieť súbory i na krajskej prehliadke v Tlmačoch. Zaslúži si túto pozornosť.
Štefan Kollárik
Búranie mýtov
Paradoxné divadlo Paradox z N. Zámkov si vybralo divadelnú hru Ľubomíra Feldeka Jánošík podľa ... (Vivaldiho?)
Sám autor v hre rúca mýtus o Jánošíkovi a stavia do popredia nejakého Uhorčíka, syna rakúsko-uhorského cisára. Nám blízkou vlastnosťou, aby sme sa chytili tejto príležitosti a mali vlastného potomka, ho necháme usmrtiť – skapať. Toľko o Feldekovej hre. Režisér, Peter Červený, vybudoval ešte väčšiu nadsádzku a z Jánošíka vybudoval ešte väčší americký mýtus, ktorý nechá padnúť a použije Katarínu ako pojítko medzi slovenským bohemizmom a americkým showbiznisom. Tento paradox je nám v súčasnej dobe veľmi blízky. Je namieste otázka, čím nás oslovil tento novokoncipovaný príbeh a odpoveď znie – v tomto svete workoholikov, gamblerov a iných menov ( superman, batman i pokémon ) je táto inscenácia úplne namieste. Herecky je tento súbor jednoliaty a vyrovnaný. Kostýmovo a scénograficky čistý. Ďakujem priatelia z Nových Zámkov, aj tebe Peter.